Hamada sa narodil 9. septembra 1933 vo Veľkej pri Poprade. Študoval
slovenčinu, literárnu vedu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského (FIF UK) v Bratislave. Bol redaktorom vo vydavateľstve Osveta
v Martine.
V roku 1959 začal pracovať v Ústave slovenskej literatúry SAV. V roku
1969 sa stal šéfredaktorom Literárneho života, po niekoľkých číslach ho
však komunistický režim zakázal. V roku 1972 musel po previerkach z
Ústavu slovenskej literatúry SAV odísť, mal tiež zákaz publikovať.
Hamada sa potom zamestnal v Slovenskej pedagogickej knižnici. Do Ústavu
slovenskej literatúry SAV sa vrátil v roku 1990. Pôsobil tam do roku
1999. V roku 1993 získal Zlatú medailu SAV. Prednášal tiež na Trnavskej
univerzite a na Filozofickej fakulte UK.
Profil literárneho kritika a vedca Milana Hamadu
Milan Hamada sa narodil 9. septembra 1933 vo Veľkej pri Poprade.
Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v Kežmarku a potom študoval na
Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave slovenský
jazyk, literárnu vedu a ruský jazyk. Štúdium ukončil v roku 1957.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine. Od roku 1954
bol ašpirantom v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied
(SAV), kde pracoval do roku 1972 ako vedecký pracovník. V rokoch 1969 až
1970 externe prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte UK v
Trnave.
Spočiatku sa Hamada venoval výskumu staršej slovenskej literatúry.
Výsledkom bola dizertačná práca a neskôr publikácia Od baroka ku
klasicizmu (1967). V pomerne krátkom čase sa stal uznávaným literárnym
kritikom generácie autorov začínajúcich v 60. rokoch minulého storočia.
Kritické state o problémoch modernej slovenskej literatúry z tohto
obdobia Hamadovi vyšli v knihách V hľadaní významu a tvaru (1966) a
Básnická transcendencia (1969).
V roku 1969 sa stal šéfredaktorom Literárneho života, ten však po
niekoľkých číslach komunistický režim zakázal. Po okupácii
Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel Milan
Hamada po previerkach v roku 1972 z Ústavu slovenskej literatúry SAV
odísť a mal zákaz publikovať. Jeho popredná pozícia však pretrvávala u
literárnej elity aj v časoch normalizačnej perzekúcie. Hamadovu
erudovanosť musela totiž akceptovať aj totalitná moc v bývalom
socialistickom Československu.
Zamestnal sa v Slovenskej pedagogickej knižnici (SPK). Tam pracoval do
roku 1990, keď sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV. V rokoch
1990 až 1992 externe prednášal na Filozofickej fakulte UK a od roku 1993
aj na Trnavskej univerzity, kde sa venoval dejinám kultúry.
Po zákaze publikovať sa Milan Hamada vrátil k výskumu starších období
slovenskej literatúry. Napísal a publikoval rad štúdií o slovenskej
literatúre od baroka až po romantizmus. Štúdie zhrnul do knihy Zrod
novodobej slovenskej kultúry (1995), ktorá sa stala jedným zo
základných, východiskových kulturologických slovenských textov.
K jeho významným patria aj diela Stručný prehľad vývinu slovenskej
literatúry po roku 1945 (1990, spolu s Valérom Mikulom), Sizyfovský údel
(1994), Poézia slovenskej katolíckej moderny (2008), trojzväzkové
Kritické komentáre, ktoré vychádzali postupne v rokoch 2012 až 2013 a
kniha Odpovede z roku 2013.
V roku 1994 sa Milan Hamada stal prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku
za knihu Sizyfovský údel. Cenu Asociácie organizácií spisovateľov
Slovenska (AOSS) dostal v 1995 za knihu Zrod novodobej slovenskej
kultúry. Za Kritické komentáre dostal v roku 2013 Cenu Nadácie Tatra
banky za umenie.